Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nemala hovoriť pravdu, keď tvrdila, že advokát Ľubomír Krivočenko zomrel vo väzbe na ochorenie Covid-19, lebo pre neho na Slovensku neboli pľúcne ventilácie. Podľa vdovy po Krivočenkovi Beáty Krivočenkovej sa smrti dalo predísť a jej manžel zomrel v prvom rade kvôli uduseniu sa. Ide o ďalšie hrubé zlyhanie zboru väzenskej a justičnej stráže?
„Neviem spracovať, akou dehonestujúcou smrťou zomrel. Keby som ja takým spôsobom niekde niekoho držala ako oni môjho manžela a on zomrie, tak mňa zavrú za vraždu,“ vyjadrila sa pre Plus 7 dní Krivočenková, ktorá dodnes nevie hovoriť o celej udalosti bez silných a negatívnych emócií. O hrubom zlyhaní pri tom nehovorí len ona, ale aj bývalá ombudsmanka Mária Patakyová: „Považujem za preukázané, že v dôsledku nesprávneho manažmentu poskytovania zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu základného práva na ochranu zdravia pána Ľubomíra Krivočenka.“
Krivočenko koronavírus zo začiatku zvládal relatívne dobre a trpel len bežnými prejavmi. Situácia sa zhoršila 22. februára, kedy mu prudko klesla teplota a prestal mať energiu aj na jednoduché úkony. Jeho manželka mala o jeho zdravotnom stave informácie, lebo jej pravidelne volal.
Po radikálnom zhoršení zistili advokátovi obojstranný zápal pľúc a následne ho odviezli do väzenskej nemocnice v Trenčíne. Prečo tak urobili, nie je dodnes vysvetlené. V tejto konkrétnej nemocnici sa totižto nenachádzala žiadna voľná pľúcna ventilácia.
„Po röntgene mi ešte raz zavolal, že ,berú ma do Trenčína, to je katastrofa‘. Tak ho eskortovali z Bratislavy do väzenskej nemocnice v Trenčíne. Ani mi nenapadlo, že tam nemajú pľúcnu ventiláciu,“ hovorí Krivočenková. V ten deň bola v kontakte s manželom naposledy. „Od ďalšieho dňa som už každý Boží deň volala do nemocnice. Vždy som dostala rovnakú odpoveď: všetko je v poriadku, manžel sa má dobre, chodí. Hovorím, prečo mi teda netelefonuje? Však je v kolúznej väzbe – odpovedali. Vravím, že on nie je v kolúznej väzbe, on môže telefonovať. Tak povedali, že ho asi lekári nechcú pustiť, nech sa neunaví. Keď som už neviem koľkýkrát telefonovala, pani mi povedala: Už nevolajte, hovorila som vám, že manžel je v poriadku. Lekára mi odmietli dať, lebo nemám splnomocnenie na informácie od pacienta, hoci je to môj muž, vraj litera zákona hovorí jasne,“ trpko poznamenáva. Súhlas s poskytnutím informácií mohol dať prokurátor Rastislav Hruška, ktorý to však odmietol.
„Apelovala som v telefóne na nejakú ľudskosť, lebo už týždeň neviem, čo je s chorým manželom, a keby bolo dobre, určite by sa ozval. Zopakovali len, že už nemám volať. A keď tam telefonoval syn, bolo to to isté – ,Otecko sa má dobre, hýbe sa‘,“ pokračuje Krivočenková.
„Zomrel v nedeľu večer a oznámili mi to až v pondelok na obed. Povedali mi, že manžel je mŕtvy, na to už nepotrebovali splnomocnenie,“ smutne konštatuje vdova.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková celý postup dodnes obhajuje aj napriek tomu, že už len v rámci tohto jedného prípadu bola pristihnutá pri niekoľkých klamstvách. „Bohužiaľ, v danom momente sa voľné lôžko nenašlo. V poradí boli ešte ďalšie osoby z ďalších nemocníc, ktoré sa nemohli zaradiť na pľúcnu ventiláciu,“ skonštatovala stroho Kolíková. Krivočenková si myslí, že celý prípad je ovplyvnený tým, že keď je človek vo väzbe, „prestáva byť ľudskou bytosťou“. „Nemám na to slov, akoby môj muž nemal právo na nič, žiadnu dôstojnosť, potrebu ochrany zdravia,“ vraví Krivočenková.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic to vyhodnotil tak, že žiadny problém nie je. Hovoril pri tom o kolúznej väzbe, aj keď Krivočenko v kolúznej väzbe nebol. Neexistuje však zákon, na základe ktorého by bolo možné obhájiť zanedbanie urgentnej zdravotnej starostlivosti s následkom smrti. Inak povedané, hocijaká forma väzby neznamená, že nepožívate od štátu ochranu zdravia a života.