Jedno je isté – politika Igora Matoviča sa nikdy nezmení. Predseda OĽaNO nedbá o verejnú mienku ani o mienku vlastných kolegov. Z chýb sa nedokáže poučiť a dookola opakuje tú istú stratégiu: s obrovskými emóciami a verbálnymi prešmyčkami s použitím právd, poloprávd a lží sa snaží poslucháča vlákať do svojho sveta. Ten je rozdelený na dobro a zlo. On v ňom prirodzene hrá rolu „Mesiáša“.
Oduševnené divadelné predstavenie v roku 2020 prinieslo I. Matovičovi doslova zázrak, no so ziskom postu premiéra jeho hviezda začala zhasínať. Exponované a iracionálne videnie sveta nemalo šancu priniesť do krajiny reálne riešenia. Nasledovala jedna kalamita za druhou, čo prebudilo aj jeho voličov, ktorých počas roka stratil dve tretiny. Zvyšok Slovenska, ktorý neskočil na jeho manipulácie, ho odsúdil, a deväť z desiatich Slovákov sa na neho pozerá s dešpektom.
Pritom to je absencia morálnych hodnôt I. Matoviča, ktorá ho v politikárčení dohnala na hranu toho, čo je stráviteľné aj pre samotných poslancov hnutia. Nasledovali prvé lastovičky, ktoré začali stranu opúšťať. A spravili dobre. Pri trpkej nemohúcnosti súčasného premiéra rastie šanca, že hnutie sa po budúcich voľbách do parlamentu ani len nedostane.
A keď sa do parlamentu aj dostane, nedostanú sa tam dve tretiny súčasných poslancov. Ich politická kariéra sa skončí rovnako rýchlo, ako sa začala. Prípadní poslanci budú aj tak iba do počtu. Okrem Sme Rodina nie je na politickej scéne žiadny reálny politický subjekt, ktorý by si dokázal s OĽaNO predstaviť akúkoľvek spoluprácu.
Hnutie Igora Matoviča je mŕtve. Nezachráni ho ani 20 miliónov eur na účte.
Napriek strachu z návratu mafie, ktorý I. Matovič v spoločnosti za posledné tri roky pestoval, krajina bez neho pôjde ďalej, a omnoho úspešnejšie ako doteraz. V štátnych rozhodovacích procesoch sa totiž hlbšie klesnúť už nedá. Snaha o perzekúciu bývalých pohlavárov a „korupčníkov“ sa skončila fiaskom, keď súdy prepustili takmer všetkých obvinených aj napriek silnému politickému tlaku na ich odsúdenie.
