Pri akomkoľvek inom skutku robia orgány činné v trestnom konaní všetko pre to, aby sa o spáchanom zločine dozvedeli čo najviac, no tentoraz sa snažia o pravý opak.
Mnoho ľudí sa od zatknutia šéfa Slovenskej informačnej služby modlí aby mlčal. A zdá sa, že od istej chvíle má rovnaké zbožné prianie aj vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) s dozorujúcim prokurátorom.
Obvinenie Vladimíra Pčolinského sa zrodilo za pitoreskných udalostí. Dvaja už dávnejšie obvinení pracovníci SIS Boris Beňa a Ľudovít Makó sa snažia o zmiernenie svojho trestu. Preto začali s políciou intenzívne spolupracovať. Okrem iného tvrdia, že ich šéf, teda najvyšší bos tajných na Slovensku, zobral od veľmi bohatého podnikateľa Zoroslava Kollára, žijúceho v kaštieli v Tonkovciach, úplatok za to, aby sa o neho tajná služba prestala zaujímať. Aby ho nesledovali, neodpočúvali a nefotili, kade chodí.
Kajúcnici z SIS podrobne opísali, ako svetlohnedá obálka so sto- a s dvestoeurovkami v celkovej sume štyridsaťtisíc putovala z ruky do ruky od Kollára cez Makóa a Beňu, až sa zmenšená o polovicu dostala k Pčolinskému.
Keďže v NAKA mali na začiatku len dve výpovede kajúcnikov, snažili sa zabezpečiť ďalšie dôkazy. A začali sledovať Vladimíra Pčolinského. Áno, čítate dobre – pokúšali sa sledovať šéfa tajnej služby.
Čo sa dialo ďalej, bolo ľahko predvídateľné. SIS pochopiteľne sledovanie svojho šéfa čoskoro odhalila. Vyfotili si napríklad operatívca plížiaceho sa v blízkosti Pčolinského bytu. Pčolinský sa skôr či neskôr musel dopracovať k zisteniu, prečo má NAKA o neho záujem.
V NAKA zase zistili, že Pčolinský zistil, čo oni zisťujú, a skoro ráno vtrhli k nemu do bytu. Zatknutie riaditeľa tajnej služby za použitia sily (policajti vypáčili vchodové dvere do bytovky, kde Vladimír Pčolinský býva, po ich odchode musel prísť opravár naprávať škody) zhodne kritizujú azda všetci bezpečnostní analytici. Veď stačilo zájsť do budovy SIS a Pčolinského zatknúť v tichosti tam.
Navyše, bez ohľadu na vypáčené dvere sa domová prehliadka u Pčolinských vtedy nekonala. Žeby z obavy, či šéf SIS policajtom náhodou nenachystal čosi na spôsob Kočnerovej knižnice, len obsah by sa týkal úplne iných osôb?
Bizarnosti pokračujú aj po obvinení riaditeľa SIS. Vyšetrovateľ Miroslav Chudý podporovaný dozorujúcim prokurátorom Petrom Kyselom zaťato odmieta podať prezidentke žiadosť o zbavenie mlčanlivosti Pčolinského, hoci skutok úzko súvisí s utajovanými skutočnosťami. Vraj to nie je potrebné.
Píše sa v ňom, že po Kollárovej ponuke úplatku si spolu sadli traja muži z SIS. Pčolinský, jeho námestník Beňa a Makó preberali, či s Kollárom tento kšeft uzavrú, teda či úplatok prijmú. „Pčolinský na to povedal, že si vie predstaviť zastavenie činnosti príslušníkov SIS v tejto spravodajskej veci a že premiérovi povie, že na tom ďalej pracuje, a dá im urobiť iba nejaké čiastkové úlohy,“ cituje vyšetrovateľ svedka.
Inými slovami – šéf SIS chcel pred Igorom Matovičom kamuflovať, že na Zoroslavovi Kollárovi stále pracujú. Z toho vyplýva, že o podnikateľa Zoroslava Kollára sa zaujímal hlavne premiér Matovič. Takže naozaj platí, že NAKA má rozviazané ruky?
zdroj: pluska.sk