Zdôraznil, že Matovič mohol „pohodlne“ vládnuť s podporou ústavnej väčšiny v parlamente, no neschopnosť komunikovať vládne politiky, nachádzať kompromisy, škriepky vo vnútri koalície a ignorovanie rád a pomoci odborníkov z rôznych oblastí zapríčinili pád jeho vlády.
Eštok považuje za slabú stránku jeho vládnutia nezvládnutú komunikáciu, a to tak do vnútra vládnej koalície, ako aj smerom k verejnosti. „Prístup, ktorý sa mu osvedčil v opozičnej politike, žiaľ, v premiérskej funkcii nezmenil. Vyhľadával a vytváral konflikty, stavil na hru na emócie a túžbu po prekvapivých prístupoch a na to všetko si dokonca uzurpoval aj pozíciu svojho vlastného hovorcu,“ ozrejmil.
Boj s pandémiou a najmä jej druhú vlnu, podľa jeho slov ako líder nezvládol. Politológ poukázal na to, že bývalý premiér nezabezpečil dostatočnú podporu pre požiadavky svojho vlastného ministra zdravotníctva, ktorý následne hovoril o svojej bezmocnosti vo vláde. „Prichádzal so šokujúcimi, no neoverenými riešeniami pre boj s ochorením COVID-19, ktoré sa ukázali ako neefektívne. Nie vždy akceptoval odporúčania odborníkov. Jeho prístupy boli nestále a verejnosťou nedostatočne chápané a stal sa tak skôr neznámou v rovnici riešenia krízy. To sa ako súhrn obrátilo proti nemu a aj proti ďalším členom vlády,“ zhodnotil.
Na prísľub otvoreného vládnutia pozabudol Matovič podľa Eštoka aj pri obsadzovaní viacerých postov, napríklad pri menovaní prednostov okresných úradov. „Za zatvorenými dverami v podstate prebiehala aj dôležitá diskusia o pláne obnovy. Koordináciu tejto dôležitej témy nakoniec premiér delegoval na svojho ministra financií, čo bol európsky unikát. Nepochopiteľne sa tak dobrovoľne vzdal nástroja na vysielanie pozitívnych signálov k budúcim riešeniam dopadov krízy,“ myslí si politológ.
