Dočasné nové dane sa zrejme stanú trvalými, Európa sa stále viac sunie do fiškálnej priepasti. Hegerova vláda má páky na to, ako znížiť dane a odvody, chystá však opak.
Kým vysoká inflácia sťažuje život mnohým Slovákom, ten, kto si môže obrazne povedané mädliť ruky, je štát. Ten aj vďaka nej rekordne zarába a plní štátnu kasu. Ministerstvo financií (MF) na čele s Igorom Matovičom pritom nemusí robiť žiadne reformné kroky. Navyše tie, ktoré avizoval ešte vlani, by priniesli podľa odborníkov viac škody ako osohu.
Štatistiky hovoria jasne. Štátny rozpočet podľa MF dosiahol ku koncu júla tohto roku schodok vo výške 1,289 mld. eur. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 1,357 miliardy eur, čo je o 15 percent viac.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 1,439 miliardy eur, čo bolo zvýšenie o 19 percent. Rástli najmä pri dani z pridanej hodnoty (728 mil. eur), pri dani z príjmov právnických osôb (565 mil. eur), pri spotrebných daniach (123 mil. eur). Naopak, pri dani z príjmov fyzických osôb medziročne poklesli (33 mil. eur).
Najnovšie Matovičov rezort v pondelok avizoval, že deficit rozpočtu by mal ku koncu roka 2022 dosiahnuť 5,2 miliardy eur, teda 4,9 percenta hrubého domáceho produktu.
Aj z týchto faktov je zrejmé, prečo sa vláda „nehrnie“ do zníženia DPH, ani do zníženia spotrebných daní, napriek tomu, že k tomu pristúpili vo viacerých štátoch EÚ. Z pohľadu rezortu financií to všetko má len krátkodobý efekt a lepšie je nerobiť „nič“. Skryté zdaňovanie však štátu prináša stále viac financií a bežným daňovníkom zase stále menej. A to je vážny problém.
