Deväťdesiatjedenročný Gorbačov posledné roky preležal zväčša na nemocničnom lôžku. Mal choré srdce, ťažkú cukrovku, problém s nohami aj chrbtom.
Úmrtie Michaila Gorbačova v utorok večer oznámila agentúra TASS. Skonal v Moskve v centrálnej klinickej nemocnici. Pochovajú ho na moskovskom Novodevičom cintoríne po boku jeho milovanej manželky Raisy, ktorá zomrela v roku 1999.
Gorbačov, ako generálny tajomník komunistickej strany, stál na čele Sovietskeho zväzu od roku 1985 až do jeho zániku v roku 1991. Oficiálne bol sovietskou hlavou štátu od roku 1988 do 1991, najprv ako predseda prezídia Najvyššieho sovietu, neskôr, až do zániku únie pätnástich sovietskych republík v decembri 1991, ako prvý a posledný prezident ZSSR. Pod jeho vedením sa začala reformná politika prestavby a otvorenosti. Zaslúžil sa o zmiernenie napätia vo svete, skončenie studenej vojny a rozpad sovietskeho bloku.
Gorbačov sa stal generálnym tajomníkom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu ako 54-ročný. Bol vtedy najmladším členom politbyra. Čoskoro ohlásil politiku glasnosti (otvorenosti) a perestrojky (prestavby), čo v priebehu niekoľkých rokov skutočne viedlo k slobode slova a tlače a následne k vzniku parlamentarizmu a rozpadu Sovietskeho zväzu.
Na medzinárodnej scéne Gorbačov nabral kurz na obmedzenie jadrových zbraní a zníženie napätia so Spojenými štátmi a NATO.
Ním spustená perestrojka prispela k pádu prosovietskych režimov v krajinách východnej a strednej Európy vrátane Československa, vďaka čomu sa Gorbačov stal azda najpopulárnejším politikom svojej doby. V roku 1990 mu udelili Nobelovu cenu za mier.
Gorbačov stiahol vojakov z Afganistanu a sovietskych disidentov pustil domov z vyhnanstva. A napokon sa zmieril aj s pádom Berlínskeho múru.
„Michail Sergejevič bol skvelý človek. Nie dokonalý, ale skvelý. Živý a svetlý. Všetci robíme chyby, aj on ich mal. Ale zachovať sa a zostať mužom, ktorý má takú veľkú moc, nepoškvrniť sa krvou (to, čo sme videli v rokoch 1990–1991, sú také maličkosti v porovnaní s tým, čo by mohlo byť s iným človekom) je občiansky a ľudský čin. Ďakujeme za to, že sme z veľkej časti jeho zásluhou nevideli veľkú vojnu pri rozpade Sovietskeho zväzu,“ napísal na Telegrame politológ Alexandr Kynev.
