Uznesenie vlády k rozšíreniu núdzového stavu si museli vydiskutovať navzájom právnici od prezidentky a vlády.
Rozšírenie núdzového stavu a zákaz vychádzania v pondelok večer nezneistil len občanov krajiny, ale aj prezidentku Zuzanu Čaputovú. Potom, ako premiér Igor Matovič (OĽaNO) vystúpil na tlačovej besede, sa mu ozvala a požiadala ho, aby si jej právni poradcovia a právnici vlády nejasnosti vydiskutovali.
„Prvýkrát v histórii moderného Slovenska ide o takýto rozsiahly zásah do ústavných práv a slobôd občanov,“ vysvetľuje hovorca prezidentky Martin Strižinec. Podľa neho nebolo možné sa s vládnym uznesením vopred oboznámiť. Prezidentský úrad zmiatlo, že pri opise prijatého opatrenia sa často používali neodborné pojmy, čo vzbudzovalo legitímne otázky.
O to viac, že prezidentka je ako jedna z mála oprávnená obrátiť sa na Ústavný súd a vyhlásený núdzový stav na ňom napadnúť. Túto právomoc má ešte 30 poslancov parlamentu a generálny prokurátor.
Pripomína to nútený pobyt
Prezidentka však toto právo nevyužije a Ústavný súd nebude musieť narýchlo riešiť, či zákaz vychádzania, ako ho poňal premiér Matovič, je v súlade s ústavou. Čaputová je sama právnička a aj ona priznáva, rovnako ako mnohí ústavní právnici, že uznesenie vlády pripomína nútený pobyt. A to sa javilo ako problém, pretože ten možno vyhlásiť len v čase, ak sa krajina nachádza vo vojne alebo je v nej vyhlásený výnimočný stav.
U nás je však v dôsledku šíriaceho sa koronavírusu vyhlásený „len“ núdzový stav. A tak vznikli pochybnosti, ktoré si právne tímy vydiskutovali. Prezidentka po tejto debate tvrdí, že rovnako ako viacerí ústavní právnici, aj ona si myslí, že prijaté vládne uznesenie sa ešte zmestilo do rámcov ústavy.
Ústavný zákon predpokladá, že ak sa v rámci núdzového stavu obmedzí sloboda pohybu a pobytu zákazom vychádzania, musí sa tak urobiť v určenom čase. Predstava je taká, že by to malo byť jasne ohraničené, napríklad od 18:00 do 6:00. Napríklad sa to môže využiť ako opatrenie proti rabovaniu obchodov.
Vláda prijatým uznesením vyhlásila zákaz vychádzania od polnoci 8. apríla do pondelka 13. apríla, čo je celých šesť dní. „Takýto zákaz vychádzania má svojím charakterom bližšie k opatreniu „nútený pobyt v obydlí,“ priznala aj právnička spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová. Lenže zároveň prijala aj mnoho výnimiek z tohto zákazu a vďaka nim sa zmenil podľa Kováčechovej charakter prijatého opatrenia. Vďaka nim nás vláda nenúti zostať po celý čas veľkonočných sviatkov v obydlí.
Vicepremiér Holý bol v akcii
Pôvodne sa síce prezidentský a vládny tím dohodli na tom, že nebudú o vzájomnej diskusii informovať, ich plán prekazil premiér. Matovič na novinársku otázku odpovedal priamo a priznal, že musel o uznesení od pondelka večera komunikovať s prezidentkou.
Nepovedal priamo, aké výhrady mala. Len to, že prezentovala názor ľudí svojho tímu. Matovič prezradil, že za vládu uznesenie „obhajoval“ vicepremiér pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina). „Bola to odborná ústavnoprávna debata,“ reagoval na otázky, čo si potrebovali prezidentskí poradcovia vydiskutovať. „Vysvetlili sme si to a nie je tam nič, čo by bolo nutné komentovať,“ dodal Holý. Hrozba, že by prezidentka mala také vážne výhrady, aby zvažovala podnet na Ústavný súd, podľa neho nezaznela.
Výhrady na koaličnej rade aj vláde
S navrhnutým uznesením vlády nemala problém len prezidentka, ale aj ministri a koaliční partneri Matoviča zo SaS a Za ľudí. Ich ministri uznesenie nepodporili. Pri hlasovaní sa zdržali.
Pred zasadnutím vlády rokovala koaličná rada. Už tam musel Matovič počúvať výhrady k plánovanému uzneseniu. Vicepremiérka Veronika Remišová (Za ľudí) verejne potvrdila, že mala na rokovaní koaličných lídrov výhrady. Nebola za to, aby vláda niečo ľuďom prikázala, a bola proti zapojeniu polície aj armády.
Krátko po schválení uznesenia sa verejne ozval aj podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí), ktorý zase spochybnil vykonateľnosť vládneho nariadenia.