„Rozpútalo sa justičné peklo. Toľko hrubých nezákonnosti v tak krátkom čase sa naozaj často neudeje,“ myslí si politológ Roman Michelko.
„Kaliňákovo stíhanie bolo paragrafom 363 zastavené. O čo v jeho kauze išlo? Bol stíhaný na základe svedectva krajne skompromitovaného kajúcnika Bernarda Slobodníka za to, že údajne poslal Františka Imreczeho, aby mu Jozef Brhel dorovnával plat. Mimochodom, dorovnávanie platu je možno neetické, ale nie je to trestný čin. Imrecze za túto kauzu vôbec nie je ani vyšetrovaný, ani stíhaný. Neexistuje relevantné svedectvo o tom, že to Robert Kaliňák urobil. Napriek tomu bol za niečo tak absurdné v kolúznej väzbe, čo bolo, samozrejme, protiústavné,“ uviedol na sociálnej sieti Michelko. V praxi to znamená, že Kaliňákovi bola odopretá sloboda bez toho, aby v tom momente na to existoval relevantný dôvod.
Poriadne zapotila aj novinárka Denníka N Monika Tódová, ktorej sa dlhú dobu darilo tajiť svoj vzťah so sudkyňou Špecializovaného trestného súdu Pamelou Záleskou. Boli prichytené na spoločnej dovolenke, kde mali bývať v rovnakom apartmáne. To, že ich vzťah nie je len profesionálny, je už v tomto momente nevyvrátiteľný fakt. A časť sudcov požaduje, aby bola Záleskej pozastavená činnosť. Tódová sa zároveň musí popasovať s tým, že sa všetky jej texty razom stali nedôveryhodnými.
„Známa blogerka Nicole Nevolníková veľmi presne a vecne vyrátala kolosálne konflikty záujmov Pamely Záleskej, ktoré boli koordinovane mediálne pokrývané Monikou Tódovou. Nakoniec treba znova pripomenúť, kto je to Bernard Slobodník, na svedectvách ktorého stoja kauzy, o ktorých píše Tódová a ktoré súdi Záleská. Svedkovia, Slobodníkovi kolegovia, na súde pod prísahou usvedčili Slobodníka z toho, že sa pravidelne stretával s investigatívnymi novinármi, predovšetkým s Monikou Tódovou (krycie meno Mirka z Bratislavy), Marekom Vagovičom či Annamáriou Dömeovou, pričom platil nasledovný „obchod“: ja vám poskytnem utajené informácie z vyšetrujúcich spisov a vy nebudete o mne nič písať. A tak to aj platilo,“ dodal Michelko.
