S anonymnými videami sa manipuluje, veci sa vytrhávajú z kontextu a v konečnom dôsledku je na dôvere medzi politikom a jeho voličmi, či negatívna kampaň zaberie, povedal v TABLET.TV Juraj Hrabko.
Bratislava – Nezaradení poslanci okolo Miroslava Beblavého svojou tortovou obštrukciou podľa publicistu Juraja Hrabka sadli na lep predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi (SNS) a lídrovi Smeru-SD Robertovi Ficovi. „Smer-SD a SNS sa rozhodli naťahovať čas, vychutnať si to. Ak by im to nevyhovovalo, nechal by Andrej Danko ten druhý rečnícky pultík priniesť okamžite. Veď to nie je žiadna novinka, urobil to už Dankov predchodca Pavol Paška, keď za rečníckym pultom ostal stáť Alojz Hlina,“ povedal Hrabko v TABLET.TV.
Keď sa Miroslav Beblavý s piatimi kolegami rozhodli zablokovať rečnícky pult v rokovacej sále a vyložiť naň symbolickú tortu, podľa Hrabka odviedli pozornosť od toho, na čo chceli upozorniť, teda obsahu schôdze. „A potom sa stalo to, čo sa stať nemalo, to prespanie v rokovacej sále,“ pripomenul Hrabko. „Problém, ktorý z toho pre nich vyvstal, bol, že ich nikto nepodporil, žiadna iná politická strana. Ani slovom, ani skutkom. Pomohlo to skôr iniciátorom schôdze, mnohým ľuďom sa určite nepáči, ako sa tí poslanci v rokovacej sále správali. Prekalkulovali to,“ zhrnul Hrabko.
Nerealistická bola podľa neho aj ponuka týchto nezávislých poslancov, že priestor okolo rečníckeho pultíka opustia na základe vyjadrenia ústavného súdu ku konaniu schôdze. „Ústavný súd nie je žiadny „hej, počkaj“, ústavnému súdu nie je možné dávať limity, aby rozhodol do dvoch, troch či piatich dní a napokon, ústavný súd tu ani nie je na to, aby riešil spory medzi politickými stranami,“ vypočítal Hrabko.
Na druhej strane, s nezávislými poslancami súhlasí v tom, že návrh vlády na skrátené legislatívne konanie v prípade navrhovaných sociálnych opatrení, teda zavedenia 13. dôchodku, zvýšenia detských prídavkov či zrušenia diaľničných známok, je zrejme v rozpore so zákonom. „Už len navrhovaná účinnosť od budúceho roka naznačuje, že nejde o časovú tieseň. Ale na rade je parlament, aby povedal, či s takýmto návrhom súhlasí alebo nie. Stále išlo iba o návrh vlády,“ pripomenul Hrabko.
Na otázku, či by bolo vhodné novelou rokovacieho poriadku zaviesť inštitút parlamentnej stráže, ktorý by v budúcnosti umožnil incidenty tohto typu riešiť, Hrabko odpovedal, že to nie je otázka dňa. „U nás sa to zatiaľ stalo dva razy. Prvý bol prípad Alojza Hlinu. Nemyslím si, že by kvôli takémuto excesu, respektíve jednému-dvom, ktoré sa v celej histórii stali, by bolo treba zavádzať parlamentnú stráž,“ poznamenal.