Zbavenie obvinení bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského (43) bolo prekvapujúce pre celú spoločnosť. Avšak podľa najnovších uniknutých informácií, pre jeho advokátov určite nie. Rozhodnutie o zrušení obvinenia, ktoré napísal námestník generálneho prokurátora Jozef Kandera, totiž poukazuje nielen na závažné procesné pochybenia, ale aj na obrovské rozdiely medzi výpoveďami kajúcnikov exriaditeľa Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovíta Makóa (44) a exnámestníka SIS Borisa Beňu.
Generálnej prokuratúre (GP) prekážalo, že obaja kajúcnici vypovedali ako príslušníci SIS bez toho, aby boli zbavení mlčanlivosti. Problémové bolo aj to, že neboli vo veci riešení ako obvinení. „Výsluch podozrivého ako svedka je výslovným a vypuklým obchádzaním Trestného poriadku, ktoré sa nesie celým trestným stíhaním obvineného. Postup, ktorý v tejto veci zvolil vyšetrovateľ, keď Beňu a Makóa údajných páchateľov trestného činu (podozrivých), vypočúval ako svedkov, nemá oporu v zákone,“ píše sa v rozhodnutí o zrušení obvinenia s tým, že takéto výsluchy nemožno vyhodnotiť inak, ako nezákonné.
Oveľa závažnejšie ako procesné nedostatky sú pravdepodobne tie faktické. Pčolinský bol väzobne stíhaný za to, že podnikateľ Zoroslav Kollár mal cez Makoá poslať Beňovi úplatok 40-tisíc eur. Beňa z neho mal dať 20-tisíc eur Pčolinskému, aby zabezpečil zrušenie rozpracovania Kollára príslušníkmi SIS. „Obsah utajovanej prílohy vyšetrovacieho spisu však preukazuje pravý opak,“ píše sa v rozhodnutí s tým, že práve Pčolinský inicioval rozpracovanie Kollára: „Obvinený až do momentu vykonania previerky spisu vedeného na Kollára nemal žiadnu vedomosť o tom, že Beňa v súčinnosti s Petrom Gašparovičom predčasne 2. októbra ukončili nasadenie ITP (odpočúvanie, pozn. red.) na Kollára. Túto skutočnosť Beňa účelovo obvinenému zamlčal.“
GP poukázala aj na zásadnejšie rozpory medzi Beňom a Makóom: „Podstata vzneseného obvinenia je založená na tom, že začiatkom mesiaca august 2020 sa v objekte SIS mali stretnúť. Beňa sa od 22. júla do 10. augusta 2020 nachádzal na dovolenke v Chorvátsku, a preto je vylúčené, aby k takémuto stretnutiu reálne došlo.“ Práve Makó mal vyšetrovateľom tvrdiť, že sa s Beňom stretol začiatkom augusta. Beňa hovoril o dátume 17. august. Kajúcnici sa však rozchádzali aj v tom, koľko fotiek zo sledovania Kollára poslal Beňa Makóovi a cez akú aplikáciu. Beňa hovoril o 2 – 3 fotkách, Makó o 6 – 7. Obálka, ktorá putovala od Kollára k Beňovi, mala byť podľa neho hnedej farby, no Makó tvrdí, že bola biela. Najznámejší kajúcnik vraj nevedel, koľko peňazí v obálke bolo a Beňa najskôr tvrdil, že 40-tisíc rozdelených na dve časti v bankovkách v nominálnej hodnote 200 a 100 eur. Neskôr mal hovoriť, že bankovky boli aj 50-eurové.