Každým dňom pribúdajú stovky nových vedeckých článkov na tému koronavírusu SARS-CoV-2 a s ním súvisiacej choroby COVID-19.
Absolútna väčšina z nich však neprejde kontrolou kvality – takzvaným procesom „peer-review“, čo znamená, že články neboli posúdené nezávislými odborníkmi, ale iba editormi časopisov. Môže sa preto stať, že nie všetky informácie, ktorú sú denne publikované, sú skutočne spoľahlivé.
V tej záplave noviniek sa však dajú nájsť aj také, čo vykazujú vyššiu mieru spoľahlivosti, lebo pochádzajú z renomovaných vedeckých inštitúcií a boli publikované v kvalitných vedeckých časopisoch.
Tu je prehľad piatich správ z tohto týždňa, ktoré považujeme za dôležité a zároveň spoľahlivé:
1. Skôr než prepuknú symptómy
Vedecké tímy z nemocníc v Berlíne a v Mníchove spolu s kolegami z mníchovského Mikrobiologického ústavu bundeswehru uverejnili v časopise Nature podrobnú štúdiu, ktorá opisuje, kedy a kde je v tele pacienta vírus produkovaný a kedy sú prenášači najviac infekční.
Podľa ich pozorovaní všetci skúmaní pacienti vykazovali najvyššiu mieru množenia a vylučovania vírusu v hrdle, a to v prvom týždni – počas nástupu symptómov alebo ešte predtým.
Jedinci infikovaní vírusom sú teda najnákazlivejší pravdepodobne ešte predtým, ako si vôbec uvedomia, že sú chorí. Na základe týchto zistení sa môžu vypracovať presné kritériá, podľa ktorých budú pacienti liečení či bezpečne prepustení z nemocníc.
Jednoducho povedané, každý by sa mal správať tak, ako keby sám bol prenášačom ochorenia a mohol nakaziť svojich blízkych. Podobne by mal šoférovať každý šofér – ako keby v každom aute, ktoré stretne, bolo jeho vlastné dieťa. Naučme sa to.
2. Rúška fungujú a bodka
Podľa najnovšieho vedeckého článku amerických a čínskych autorov uverejneného v časopise Nature Medicine experimenty jednoznačne dokazujú, že nosenie rúšok má význam a že je skutočne dôležité pre zníženie šírenia nákazy koronavírusom.
Vedci na svoj výskum, samozrejme, nepoužili nebezpečný SARS-CoV-2, ale neškodné ľudské koronavírusy a vírus sezónnej chrípky. Tvárové rúška významne znížili detekciu RNA vírusu chrípky v respiračných kvapôčkach a koronavírusovej RNA v aerosóloch.
Ich výsledky potvrdzuje aj najnovší kanadský výskum. Tieto experimenty teda naznačujú, že rúška naozaj môžu zabrániť prenosu koronavírusov. To sme sa už naučili.
3. Telo bojuje ako pri chrípke
Austrálski imunológovia v krátkom článku, takisto v časopise Nature Medicine, ukázali, že náš imunitný systém bojuje proti koronavírusu podobne ako proti chrípkovému vírusu.
Produkuje podobné protilátky aj špecifické lymfocyty. To je dobrou správou pre vývoj vakcíny, na ktorej už intenzívne pracujú viaceré inštitúcie na celom svete.
Ak náš imunitný systém zareaguje, ako sa očakáva, tak by vakcína mala fungovať, podobne ako funguje tá proti chrípke.
4. Vstupná brána do buniek
Ďalšia správa je z časopisu Cell – medzinárodný tím pod vedením rakúskeho vedca Josefa Penningera nasyntetizoval rozpustnú formu receptora ACE2. ACE2 je práve ten kľúčový receptor, cez ktorý sa vírus dostáva do ľudských buniek.
V predklinických štúdiách pozorovali až niekoľko tisícnásobné zoslabenie naviazania vírusu na bunky v prítomnosti syntetickej formy receptora. Tá teraz prejde do klinického testovania na ľuďoch.
5. Na bruchu sa zotavili rýchlejšie
Štúdia publikovaná v online časopise American Journal of Respiratory and Critical Care Medicine by mohla byť dôležitá aj pre našich lekárov.
Podľa pozorovaní jej autorov, čínskych zdravotníkov, mnohým pacientom v kritickom stave, ktorí boli pripojení na umelú pľúcnu ventiláciu, výrazne pomohlo, keď ležali na bruchu.
Nevýhodou štúdie je, že bola uskutočnená len na malom počte pacientov, ale jej výsledky skutočne ukazujú, že pľúca sa regenerovali rýchlejšie, keď bol pacient na bruchu.