Druhý rok veľkej ruskej vojny proti Ukrajine sa pre Moskvu končí priaznivejšie ako ten prvý. Kým Kyjev zápasí s nedostatkom munície a výzbroje, agresorská krajina prekonala počiatočné problémy s bojovou výbavou inváznych síl. Ako sa jej to podarilo a kam povedie prudký prechod na vojnovú ekonomiku?
„Rusko už prispôsobilo svoju ekonomiku vojnovým podmienkam a na rok 2024 vyčlenilo tretinu štátneho rozpočtu a šesť percent HDP na obranu. Ruská ekonomika v roku 2023 vzrástla a predpokladá sa, že v tomto roku prekoná rast ktorejkoľvek z veľkých európskych krajín,“ konštatuje vo svojej analýze Inštitút pre mier a diplomaciu (IPD).
Západné sankcie podľa tohto amerického think-tanku neboli dostatočne účinné, aby znížili schopnosť či vôľu Ruska viesť vojnu. A tak skoro sa to pravdepodobne nezmení.
Vojenskí plánovači NATO už priznávajú, že schopnosti mobilizácie ruskej ekonomiky podcenili a netrúfajú si predpovedať, dokedy Moskva nastavené tempo udrží. „Stále nevidíme, kde je ruský bod zlomu,“ pripúšťa Mark Riisik, zástupca riaditeľa oddelenia plánovania politiky estónskeho ministerstva obrany. „V podstate jedna tretina ruského štátneho rozpočtu ide na vojenskú výrobu a na vojnu na Ukrajine. Nevieme, kedy to bude mať skutočný dosah na spoločnosť. Takže je náročné povedať, kedy sa to skončí,“ cituje ho denník Guardian.