Náklady na bývanie a energie tvoria z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností takmer 26 %. Práve táto oblasť zároveň zaznamenala počas roka 2019 najvýraznejší cenový nárast.
Bratislava 4. januára (TASR) – Na Slovensku sa počas roka 2019 zvyšovali hlavne ceny za bývanie a energie. Práve tieto platby ukrajujú Slovákom najviac z ich rodinných rozpočtov a vývoj ich cien má výrazný dopad aj na celkovú infláciu. Vyplýva to z analýzy Evy Sadovskej, analytičky WOOD & Company. Rast cien bude podľa nej pokračovať aj v roku 2020 a slovenské domácnosti si priplatia predovšetkým za odpady, ale aj elektrinu a plyn.
Uviedla, že náklady na bývanie a energie tvoria z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností takmer 26 %. Práve táto oblasť zároveň zaznamenala počas roka 2019 najvýraznejší cenový nárast. V prípade bývania, vody, elektriny, plynu a ostatných palív si Slováci počas vlaňajška priplatili oproti roku 2018 až 4 % navyše.
Sadovská podčiarkla, že v roku 2020 si slovenské domácnosti priplatia za elektrinu aj plyn. Potvrdil to v závere uplynulého roka Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý stanovuje jednotlivým dodávateľom maximálne ceny, za ktoré môžu predávať energie domácnostiam či malým podnikom. Slovenským domácnostiam sa tak v roku 2020 zvýši koncová cena elektriny v priemere o 7,63 %.
Zdôraznila, že podľa ÚRSO by sa tak malým bytom s nižšou spotrebou elektriny mali zvýšiť mesačné náklady v priemere o 0,82 eur. Bytové jednotky s vyššou spotrebou elektrickej energie si mesačne priplatia v priemere o 2,60 eur viac ako vlani. Náklady na elektrinu tvoria z našich celkových spotrebných výdavkov 3,6 %, čo ročne v prepočte na jedného obyvateľa predstavuje sumu na úrovni takmer 140 eur.
Sadovská pripomenula, že ÚRSO stanovil maximálne ceny aj dodávateľom plynu. Za plyn si tak slovenské domácnosti priplatia v roku 2020 v priemere 3,95 % oproti roku 2019. V prípade domácností, ktoré plyn používajú na varenie či ohrev vody, sa mesačné náklady zvýšia v priemere o 0,60 eur. Na plyn pritom podľa analytičky vynakladáme 3,2 % z našich rodinných rozpočtov, čo v prepočte na osobu predstavuje ročne sumu vo výške asi 125 eur.
Aj ceny tepla sa podľa Sadovskej regulujú, a to tak, že každý výrobca alebo dodávateľ predloží svoj cenový návrh a ÚRSO rozhodne o maximálnej cene tepla. Najčastejšími dôvodmi, prečo dodávatelia žiadajú regulátora o zmenu ceny tepla, sú rastúce ceny palív či elektrickej energie, emisné povolenky CO2, prípadne aj investície do zariadení a technológií na výrobu tepla väčšieho rozsahu. Na základe rozhodnutí ÚRSO sa v roku 2020 cena za dodávku tepla zvýši slovenským domácnostiam priemerne o 1,90 %. Reálne sa ale mesačné náklady domácností takmer nezmenia, a to pre nižšiu spotrebu tepla. Náklady na tepelnú energiu tvoria z našich spotrebných výdavkov 2,6 % a v prepočte na obyvateľa sa tak ročne jedná o sumu vo výške približne 100 eur.