Slovenskí spotrebitelia reagujú na rastúce ceny potravín uskromňovaním. Kupujú dokonca už aj menej chleba. Medziročne zdražel takmer o štvrtinu a jeho spotreba klesla o šesť percent. Ľudia míňajú menej peňazí aj za rastlinné tuky a oleje. Nečudo, od leta do leta zdraželi až o vyše 52 percent.
Niečo podobné zažilo Slovensko po páde socializmu, keď federálny minister financií Václav Klaus radikálne obmedzil agrodotácie a zrušil zápornú daň z obratu na potraviny, čo bola štátna podpora pre spotrebiteľov kupujúcich mlieko či hovädzie mäso.
Aj teraz zažíva obyvateľstvo cenový šok podobný Klausovej liberalizácii, keďže reálne príjmy zaostávajú za infláciou, potravinovou predovšetkým. Ľudia naozaj výrazne šetria. Zmenu v správaní spotrebiteľov si ako prví všimli obchodníci a ich dodávatelia.
„Momentálne hrá cena najvyššiu rolu pri rozhodovaní sa zákazníka, ktorý produkt preferuje. Všetky ostatné faktory sú v podstate len doplnkové, niektoré až zanedbateľné,“ komentoval správanie spotrebiteľov Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá zastupuje veľké reťazce ako Kaufland, Lidl či Tesco.