Prisťahovalecké komunity podľa koaličných lídrov zápasia s problémom segregácie, sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a slabých učebných výsledkov detí, pričom v nich nedochádza k osvojovaniu si „spoločných švédskych hodnôt“.
Švédska pravicová vláda oznámila, že obmedzí sociálne dávky pre migrantov neeurópskeho pôvodu. Cieľom tohto kroku je odradiť ďalších migrantov od príchodu do Švédska a lepšie integrovať tých, čo sa v krajine usadia. Menšinová vláda premiéra Ulfa Kristerssona, ktorú podporujú aj krajne pravicoví Švédski demokrati (SD), sa ujala moci pred rokom, okrem iného aj s prísľubom boja proti nelegálnej migrácii a zločinu.
Švédsko za posledné desaťročia prijalo množstvo migrantov, predovšetkým z krajín postihnutých konfliktmi, napríklad z bývalej Juhoslávie, Sýrie, Afganistanu, Somálska, Iránu či Iraku. Nedokázalo ich však dostatočne začleniť do väčšinovej spoločnosti.
„Od roku 2012 sa do Švédska prisťahovalo viac než 770-tisíc ľudí z krajín mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru. V kombinácii s integračnou politikou, ktorá nekládla migrantom skoro žiadne požiadavky a nijako ich nemotivovala k integrácii do spoločnosti, viedla k vzniku rozdeleného Švédska,“ uviedli koaliční lídri v článku zverejnenom v novinách Dagens Nyheter.
Prisťahovalecké komunity podľa nich zápasia s problémom segregácie, sociálneho vylúčenia, nezamestnanosti a slabých učebných výsledkov detí, pričom v nich nedochádza k osvojovaniu si „spoločných švédskych hodnôt“. Švédsko má podľa názoru koaličných lídrov „vážne problémy“ s obyvateľmi zahraničného pôvodu, ktorí sú nezamestnaní a žijú zo sociálnych dávok.